Témou ekológie a znižovania množstva dopadu sa zaoberám už nejaký ten piatok. Až teraz sa mi však dostala do rúk kniha Bei Johnson, Domácnosť bez odpadu. Myslela som si, že už toho kopec viem, ale pri jej čítaní som predsa len zažila viacero aha-momentov.
Tým najhlavnejším, čo vo mne zarezonovalo, bol pohľad na recyklovateľné obaly a výrobky, ktoré sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov. Často som si takto ospravedlňovala nákupy, lebo veď sa to dá recyklovať, veď je to len papier, veď je to z dreva…
No ak je niečo z obnoviteľného zdroja, neznamená to predsa, že to musíme za každú cenu spotrebovávať! Stromy, z ktorých sa získava drevo na všelijaké papierové výrobky nerastú tak rýchlo, ako ich my spotrebujeme. Najviac som si to uvedomila pri jednej veci, ktorú denne držím v rukách – servítky.
Počnúc papierovými kuchynskými utierkami, cez papierové vreckovky po servítky k jedlu. Všetko kúsky papiera, ktoré jediný krát použijeme a končia v koši. Och, a niet väčšej pohromy, ako keď si niektorý člen rodiny zabudne papierovú vreckovku vo vrecku riflí a strčí do práčky plnej tmavého prádla. Myslím, že viete, ako to vyzerá.
No horšia ako vypratá servítka roztrhaná na miliardu kúskov v práčke mi prišla predstava, koľko stromov sa vyrúbe, koľko vody sa spotrebuje, koľko ľudskej práce vyjde nazmar pri jedinom vysmrkaní nosa či utretí úst po paradajkovej polievke. Uf, celkom sa mi zatočila hlava.
Keďže aj u nás zúrili bacily, nabehla som rovno do galantérie, že si teda kúpim látkové vreckovky, ako za starých čias. Mali ich hneď niekoľko druhov. Úhľadne naskladané v – plastovej krabičke. Pred očami obrovská dilema. Čo je horšie? Plastová škatuľka ako daň za dlhodobo používateľnú vreckovku? Alebo predsa len tie papierové? Odpor voči plastom v tej chvíli vyhral a tak som sa domov pobrala naprázdno. No vzápätí mi skrsol v hlave nápad.
Už roky doma škrečkujem všelijaké látky, z najrôznejších projektov. Aj keď ostal malý kúsok, nevyhodím ho predsa, veď na niečo sa ešte zíde. A veru, práve prišiel ten čas!
Kedysi som už postrihala staré záclony na ušitie vrecúšok, s ktorými chodím nakupovať ovocie a zeleninu. Na trhu si ma už niektorí predajcovia vďaka nim zapamätali 🙂 No teraz v zime s nimi spokojne nakupujem aj v bežných obchodoch. Zo starej plachty som zas ušila pevnejšie vrecká, ktoré používame na pečivo, či cestoviny z bezobalového obchodu.
Teraz som sa teda rozhodla podobným spôsobom nahradiť aj servítky a papierové vreckovky.
Na vianočný stôl som zo zvyšku červenej bavlny ušila obrúsky. Látku som si rozmerala tak, aby mi vyšlo 6 kusov. Na stole vyzerali jednoducho, no krásne. A môžeme ich používať dokola.
Na vreckovky som si pohľadala tenšiu, jemnejšiu bavlnu, aby sme si nezodrali nos ani pri jeho častejšom smrkaní. Opäť som použila menšie kúsky látok a rozmeriavala tak, aby vznikol čo najmenší odpad.
Napokon to vôbec nebolelo 🙂 Za hodinku popri popíjaní kávy bolo nastrihané aj ušité. Niekedy sú tie najjednoduchšie riešenia skutočne najviac na dosah, len si ich treba všimnúť.
Čím ďalej tým viac sme zavalení odpadom všelijakého druhu. No nejde len o odpad samotný, s každou vyhodenou vecou vyhadzujeme aj cenné zdroje a prácu nejakého človeka, často aj viacerých. Aj keď sa o probléme odpadov konečne začína viac hovoriť, nestačí ostať pri slovách a vyhovárať sa na možnosť recyklácie. Recyklovanie má byť až posledná možnosť. Najprv treba množstvo vecí zredukovať a čo sa dá, použiť opakovane. Teda vyrobiť si zo starých vecí nové.
Skúste si to tiež:
– z pevnejšej rifľoviny si ušiť nákupnú tašku
– zo záclon vrecúška namiesto sáčkov
– z pevnej plachty vrecko na pečivo
– zo zvyškov látok vreckovky a obrúsky k stolovaniu
– z vyťahaných tričiek si nastrihajte handry na umývanie okien či podlahy
Ak máte ešte tvorivejšieho ducha, môžete vyskúšať voskom napustené bavlnené obrúsky, ktoré poslúžia namiesto potravinovej fólie, či prešiť svoju sukňu na detskú verziu. Dávajme veciam druhú šancu a pomôžeme nielen prírode, ale aj sebe. Tvorivosť je totiž úžasná psychoterapia!