Uplynulý týždeň sa u nás niesol v znamení geografie, poznávania krajín a miest. A opäť to bol parádne strávený čas!
Myslím, že už nie raz som sa na tomto blogu zmienila o mojom negatívnom postoji ku geografii. Ako dieťa som ju (spolu s dejepisom) vôbec nemala rada, pretože pre mňa predstavovala len súbor vecí, ktoré sa treba namemorovať bez ohľadu na to, či tomu rozumiem alebo nie. Samozrejme, ani teraz nemám možnosť precestovať celý svet a zažiť každú krajinu o ktorej sa učí v školách. No už keď niečo nemôžeme zažiť osobne, môžeme si učivo aspoň čo najviac vizualizovať.
Takže tentoraz, keď sa najstaršia potrebovala učiť o európskych krajinách a ich hlavných mestách, rozmýšľala som, ako to celé skrášliť a dať do obrázkov. Ku názvom štátov som hneď prvoplánovo ako obrázok priradila ich vlajku. Síce poznať vlajky podľa farieb nie je nijako povinné ani nutné, no ako sme si rozkladali vlajky po podlahe, všimli sme si na nich všelijaké zaujímavosti. Napríklad, že všetky severské krajiny majú rovnaký vzor kríža, u slovanských sa zas opakuje farebná kombinácia biela-modrá-červená. Pri rozkladaní vlajok sme si každý rovno hľadali v mape a spontánne vznikol u detí nápad zoraďovať kartičky do skupín podľa ich umiestnenia vrámci Európy. Nakoniec náš hlavný matematik všetky spočítal a vyhodnocoval, či je viac krajín južnej alebo východnej Európy a podobne.
Keď sme mali všetky krajiny roztriedené, začali sme k nim hľadať hlavné mestá. Pri tom som si uvedomila, aká som už korytnačka, pretože my sme sa v škole ešte učili o Juhoslávii a moje deti už sa učia o Srbsku a Čiernej hore. No čo, aj ja sa môžem niečo dozvedieť, učíme sa predsa celý život 🙂
Na vizualizovanie hlavných miest som objavila mega parádne obrázky. Síce za ne bolo treba zaplatiť, a aj som zo dva dni uvažovala, či ich až tak veľmi potrebujem, ale nakoniec som usúdila, že áno. Ak by som išla ku každému hlavnému mestu hľadať adekvátny obrázok, strávim nad tým veľa veľa hodín. Takto som to mala rýchlo, len som obrázky podelila na kartičky a preložila do slovenčiny. Obrázky mali veľký úspech. Nie všetky som poznala, tak sme pri každom rovno aj hľadali, čo ktorý znázorňuje.
Využili sme dve super knihy – Mapy a Svetové mestá. Priznám sa, som z nich nadšená snáď viac ako deti 🙂 Sú veľké, že sme museli premotnovať policu, aby ich bolo kde uložiť, ale ten formát je jedným z veľkých plusov. Druhým je samozrejme obsah. Sú krásne ilustrované a presne nám zapadli do konceptu – spoznať krajiny pomocou obrazov. Dozvedeli sme sa z nich o tradičných jedlách, významných budovách, slávnych ľuďoch… skrátka veľa, veľa užitočných informácií.
No a napokon, aby sme nemali nos stále iba v knihách, trochu sme sa zahrali. Len nedávno som kúpila hru Cardline – Svetobežník. My sme sa tentoraz zaoberali iba Európskymi krajinami a táto hra je o všetkých krajinách sveta, ale tiež sa nám hodila. Nie som veľký odborník na spoločenské hry, ani sa v nich extra nevyžívam, no túto som si hneď obľúbila, pretože je to taká „jednohubka“. Hrá sa rýchlo, takže sa nestihnem nudiť ani stratiť v deji, vyzerá krásne a ešte sa z nej aj čosi dozviem. Keďže geografia nie je moja silná stránka, ani v tejto hre nevyhrávam, ale to aspoň deti majú radosť, že im niečo ide lepšie ako mamičke 🙂 Zatiaľ sme hrali len verziu zoraďovania kariet podľa rozlohy štátu, ale keď nás pochytí šiši nálada, môžeme to skúsiť podľa HDP alebo množstva emisií. 🙂
Tak a to je zatiaľ všetko. Myslím, že túto tému sme ešte zďaleka nevyčerpali a budeme sa jej ešte venovať. No nateraz som sa chcela podeliť s našimi vychytávkami a keď vyhútame niečo ďalšie, určite vás budeme informovať 🙂 Majte krásne dni!