Kedysi som mala rada daždivé dni. Môcť sa zababušiť do deky a s hrnčekom teplého čaju v jednej ruke a knihou v druhej, počúvať jemné klopkanie dažďa na oknách…
Ale teraz mám deti a je po romantike. Pretože nie je nič horšie ako lejak vonku a tri nevybláznené stvorenia vnútri.
Keď sa nedá vybúriť fyzicky, prichádza na rad tvorivé „vybúrenie“. A myslím, že tak nejak, za daždivého počasia s veľa deťmi pohromade, ľudia vynašli plastelínu. Večná vďaka im za to! U nás to vždy zafunguje. Keď vytiahnem škatuľu s plastelínou, sadajú k stolu všetci, od najstaršej po najmladšieho.
Najmladší samozrejme šúľa hadíkov alebo si vyvaľká placky a z nich čosi vykrajuje. Starší už sú o level vyššie a vždy si navyrábajú všelijaké skvosty, ktoré im je potom ľúto rozobrať. Musím ale povedať, že sa s tým aj pohrajú. Raz narobia koláčiky a hrajú sa na cukráreň, inokedy zvieratká v pralese a podobne.
Keby nebodaj došla inšpirácia, aj v tejto oblasti existuje inšpiratívna literatúra. Tak sa ku nám dostala knižka Hravá plastelína. A skutočne ma milo prekvapila. Lebo veľmi pekne ukazuje, že tvorenie nie je dievčatkovská záležitosť. Čo sa obsahu týka, je to tak pol na pol. Na svoje si prídu cukríkové princezné aj technicky orientovaní chalani.
Okrem klasiky v podobe zvieratiek a postavičiek sme tu objavili nápady na rozkošných škriatkov, rakety, dokonca aj potkany či pavúky.
Zaujalo ma tiež spojenie plastelíny a iných materiálov. Napríklad s pierkami sa dajú vykúzliť nádherné labute či pestrofarebné kolibríky, do výroby robotov môžeme pridať skrutky a matice, namiesto krídel hmyzu malé lístky či iné prírodniny.
U nás sa to po hodine tvorenia zvrtlo na divočinu so zvermi všetkých farieb. A medzitým aj slnko vyšlo, sláva! Tak škatuľa s plastelínou ide opäť do mojej tajnej skrýše, aby sa neopozerala a zabavila deti, keď si mamička bude najbližšie chcieť v pokoji vypiť kávu. 🙂
Tak príjemné jesenné dni a veselé tvorenie, či už s plastelínou alebo niečim iným!