Neviem, ako to s Pinterestom máte vy, ale ja som trochu závislá. Niečo hľadám, pozriem obrázok a potom beda! Zoskrolujem nižšie a už sa to valí, je tam ešte lepší nápad, prekliknem, zas skrolujem a ochkám, ukladám a už rozmýšľam, ako, čo, kedy urobím. Horšie však je, že väčšinou ostane pri pripínaní pekných obrázkov, ale v reálnom živote sa k tvoreniu nedostanem.
Naposledy, keď som sa tu sťažovala na útlm, komentujúca Nika navrhla dať si nejakú výzvu. Tak som si povedala, že to dám! A pustila som sa do kopy naškrečkovaných látok. Konečne som zrecyklovala staré záclony a ušila z nich vrecká na zeleninu, drobcovi najmladšiemu som urobila zapínací rám.
Už dávno som však chcela urobiť quiet book alebo niečo z tých chutnučkých vecičiek, čo sa dajú vykúzliť z filcu. Raz som dokonca začala aj nejaké dieliky vystrihovať, ale ostalo to nedokončené… ani neviem prečo. Teraz som si ale povedala, že niečo dokončiť musím a – podarilo sa! Vymyslela som si podložku na hranie s mini autíčkami.
Aby sa nepovaľovala kade-tade a neskončila celá ufúľaná od prachu, obšila som ju zvonku bavlnou. Prišila som aj rúčky a pracku so suchým zipsom – budú si ju môcť decká zobrať trebárs ku babke.
Do vonkajšieho vrecka si deti môžu odložiť autíčka.
Takto vyzerá dráha rozložená.
Po rieke si plávajú lode, ponad rieku vedie cesta pre autá.
Po koľajniciach premáva vláčik.
Po ceste zas autá.
A z letiska poletíme lietadlom… najradšej niekde do tepla!
Na moju veľkú radosť sa vyhrali všetci traja – od najstaršej po najmladšieho. Snáď aj pol hodiny sa pri tom nepohádali! Takže tie dva dni roboty rozhodne stáli za to ! 🙂