Naša najstaršia princezná je v tomto školskom roku tretiačka. A ono je to fakt ťažký ročník. Vybrané slová, násobilka, slovné druhy… brrr! Tak som si povedala, že je toho bifľovania priveľa a aspoň čo sa dá, pojmeme viac zážitkovo. O tom, aká je vlastiveda ako predmet nesúrodá, radšej pomlčím. Každopádne som ju zobrala ako skvelú zámienku trochu pocestovať a spoznať krásy našej krajiny.
Naša prvá cesta viedla do Bardejova. Doteraz som toto mesto registrovala len vďaka kúpeľom. Z vlastivedy som sa však dozvedela, že ide o starobylé kráľovské mesto, dokonca zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Nuž sme sa tam vybrali. Počasie nám vyšlo „utešené“, mrholenie, vietor, zima, takže fotky za veľa nestoja. Ale výlet za to veru stál!
Do mesta sme dorazili v sobotu na obed a nestačila som sa diviť – námestie bolo úplne vyľudnené. Tak som aspoň mohla pokojne fotiť bez toho, aby mi niekto stál v zábere 🙂 Mestečko si ma hneď získalo svojim vzhľadom, naozaj v ňom priam dýcha história. Dominantou námestia je Bazilika sv. Egídia – asi najkrajší kostol, aký som doposiaľ navštívila. Nájdete v ňom 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami – jeden krajší ako druhý!
Takisto z dreva vyrezávané lavice, ozdobené čudným tvorom – opico-levo-psom 🙂 Ak neviete, čo symbolizuje, milý pán sprievodca vám k tomu podá fundovaný výklad.
Pred kostolom sú vystavené historické zvony, ktoré majú dokonca svoje mená – Urban a Ján.
Kostolov je tam aj viac, decká ale zatiaľ moje nadšenie zo sakrálnych stavieb nezdieľajú, takže iné sme nenavštívili. Takisto na námestí nájdete budovu radnice, v ktorej sa nachádza Šarišské múzeum. Ani to sme však nenavštívili, chceli sme sa totiž ešte prejsť na hrad Zborov.
Od Bardejova je to autom okolo 10 minút cesty. Od parkoviska potom k hradu pešo približne 3 kilometre, takže prechádzka na cca trištvrť hodinku. Hrad je zrúcanina, momentálne sa na ňom ale pracuje a čo-to opravuje.
Vo vlastivednom zozname sme mali zapísané aj drevené kostolíky. Jeden z nich sme našli v obci Jedlinka. Ide o gréckokatolícky kostolík, obzreli sme si ho však len zvonku, lebo už bol večer a nechceli sme už ťahať z domu pani, ktorá je uvedená ako kontakt na prehliadku 🙂
Na záver dňa sme sa vrátili do Bardejovských kúpeľov a dopriali si hodinku v bazéne a vírivke – jasný highlight vlastivedného výletu 🙂 V areáli kúpeľov sme tiež videli sochu kráľovnej Sissi, čo deti náramne zaujalo a tak teraz na pokračovanie pozeráme film o jej živote. Nestihli sme tiež skanzen v Bardejovských kúpeľoch – Múzeum ľudovej architektúry. Som si však istá, že sa týmto smerom ešte niekedy vyberieme – snáď aj za lepšieho počasia 🙂